26. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.
27. "Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli."
28. Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu!
29. I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom,
30. vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?
31. Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!
32. Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome.
33. V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci.
34. Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.
35. Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí!
36. Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji!
37. "Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás!"
38. Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania.
39. A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta.
40. Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli.