23. Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.
24. Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady.
25. Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.
26. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.
27. "Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli."
28. Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu!
29. I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom,
30. vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?
31. Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!
32. Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome.
33. V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci.
34. Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.