11. Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu,
12. odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie.
13. "V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde - ako sme sa nazdávali - (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli."
14. Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.
15. Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás.
16. Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok.
17. Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
18. A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu.
19. "Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;"
20. "i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia"
21. a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať.
22. Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať.
23. Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.
24. Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady.
25. Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.
26. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.
27. "Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli."