13. ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel.
14. Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie!
15. Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.
16. Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.
17. Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.
18. Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje.
19. Povieš mi azda: Prečo teda ešte karhá? Veď kto sa protiví Jeho vôli?
20. Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?
21. Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?
22. Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto,
23. aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu,
24. na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?
25. "Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí:Pomenujem si ľudom,čo mi nebolo ľudom,a milovanou,ktorá nebola milovaná;"
26. a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého.
27. "A Izaiáš volá nad Izraelom:Keby synov izraelských boloako piesku morského,(len) zvyšky budú zachránené;"
28. lebo Pán dokonale a rýchlevykoná súd na zemi.