1. Preto nemáš výhovorky, človeče, ktokoľvek súdiš (iného). Veď v čom iného súdiš, odsudzuješ sám seba, lebo veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.
2. A vieme, že súd Boží je podľa pravdy proti tým, čo tak robia.
3. A ty, človeče, ktorý súdiš tých, čo tak robia, a sám robíš to isté, či sa nazdávaš, že ujdeš súdu Božiemu?
4. Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?
5. Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev - keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha,
6. ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov:
7. večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť,
8. ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti.
9. Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka,
10. ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi.
11. Lebo Boh neuprednostňuje nikoho.
12. Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení.