8. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.
9. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými.
10. Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu,
11. lebo je napísané:Akože som živý, hovorí Pán,každé koleno bude kľakať predomnoua každý jazyk bude vyznávať Boha.
12. Tak teda každý z nás (Bohu) vydápočet za seba.
13. Nesúďme sa teda navzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezavdali príčinu urážať sa alebo pohoršovať.
14. Viem, a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté. Len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá.
15. Lebo ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, nepokračuješ podľa lásky. Nepriveď svojím pokrmom do zahynutia toho, za ktorého Kristus umrel.
16. Nech teda nebude potupované vaše dobro.
17. Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.
18. Kto teda slúži Kristovi, je milý Bohu a v úcte u ľudí.
19. Preto snažme sa o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu.
20. Pre pokrm neskaz dielo Božie! Všetko je síce čisté, ale je na škodu človeku, ktorý ho požíva s pohoršením.
21. Dobre je nejesť mäso a nepiť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža.
22. Vieru, ktorú máš, zachovaj pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi sám seba v tom, čo uznáva za správne.
23. Kto však má pochybnosti, keď (niečo) požíva, odsúdený je preto, že to nepožíva z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.