6. ani sme nehľadali ľudskú slávu ani u vás, ani u iných.
7. Ako Kristovi apoštolovia mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska deti.
8. Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás zamilovali.
9. Iste sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám kázali evanjelium Božie.
10. Vy ste svedkami, aj Boh, ako zbožne, spravodlivo a bez úhony sme sa správali k vám, veriacim:
11. vy viete, ako sme vás každého - ako otec vlastné deti -
12. napomínali, povzbudzovali a svedectvom zaväzovali, aby ste žili dôstojne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.
13. Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo - čím naozaj je! - ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich.
14. Veď vy, bratia, ste napodobňovateľmi cirkevných zborov Božích, čo sú v Judsku v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli od vlastných rodákov, čo tamtí od Židov,
15. ktorí zabili aj Pána Ježiša a prorokov, aj nás prenasledovali. Ani Bohu nie sú milí a všetkým ľuďom sú odporní,
16. prekážajú nám zvestovať evanjelium pohanom, aby boli spasení (a robia to preto), aby dovŕšili mieru svojich hriechov. Ale prišiel na nich hnev až do konca.
17. My však, bratia, keď sme na krátky čas aj osireli, odlúčení od vás, - pravda, len telesne, nie srdcom - s túžbou tým vrúcnejšou sme sa usilovali vidieť vás opäť tvárou v tvár.
18. Preto sme chceli prísť k vám, ja, Pavel, opätovne, ale satan nám to prekazil.