5. Veď, ako viete, ani sme vám nikdy nelichotili v reči, ani - Boh je svedok! - nechceli sme lakome získať niečo pre seba,
6. ani sme nehľadali ľudskú slávu ani u vás, ani u iných.
7. Ako Kristovi apoštolovia mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska deti.
8. Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás zamilovali.
9. Iste sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám kázali evanjelium Božie.
10. Vy ste svedkami, aj Boh, ako zbožne, spravodlivo a bez úhony sme sa správali k vám, veriacim:
11. vy viete, ako sme vás každého - ako otec vlastné deti -
12. napomínali, povzbudzovali a svedectvom zaväzovali, aby ste žili dôstojne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.
13. Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo - čím naozaj je! - ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich.
14. Veď vy, bratia, ste napodobňovateľmi cirkevných zborov Božích, čo sú v Judsku v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli od vlastných rodákov, čo tamtí od Židov,