1. Vôbec počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi, (totiž), aby niekto žil s manželkou otcovou.
2. A vy sa ešte nadúvate, nie, aby ste sa radšej rmútili a vyvrhli spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého skutku!
3. Ja totiž, hoci telesne vzdialený, ale duchom prítomný, už som rozsúdil, ako keby som bol prítomný: