Prvý Korinťanom 11:17-34 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

17. Keď toto pripomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie.

18. Predovšetkým totiž počúvam, že sú roztržky medzi vami, keď sa schádzate v cirkevnom zbore, a čias toč ne tomu aj verím.

19. Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby bolo zjavné, ktorí sa osvedčili medzi vami.

20. "Keď sa teda vy schádzate, to nie je požívať večeru Pánovu;"

21. lebo pri jedení každý si predloží svoju večeru, a potom jeden hladuje a druhý sa opíja.

22. Nuž, či nemáte vlastných domov, kde by ste jedli a pili? Alebo či cirkev Božiu chcete znevážiť a zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám na to povedať? Pochváliť vás? Za to vás nechválim!

23. Lebo ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,

24. "a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku!"

25. Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku!

26. Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde!

27. Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej.

28. "Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha;"

29. lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo [Pánovo].

30. Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú.

31. "Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení;"

32. tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom.

33. A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte na seba!

34. Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné zariadim, keď prídem.

Prvý Korinťanom 11