20. "Dávid zajal všetky ovce a dobytok; a hnali ich pred ním volajúc: To je Dávidova korisť."
21. Keď prišiel Dávid k oným dvesto mužom, ktorí pre ustatosť nevládali ísť za ním, takže ich zanechal pri potoku Bešór, tí vyšli naproti Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním. Keď sa Dávid priblížil k ľudu, pozdravil ich.
22. "Ale všetci zlí a naničhodní ľudia, ktorí šli s Dávidom, vyhlásili: Pretože nešli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme zachránili, ale každému len jeho ženu a synov; nech si ich poberú a odídu."
23. Dávid však povedal: Nerobte tak, bratia moji, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás zachránil a vydal do našich rúk hordu, ktorá vytiahla proti nám.
24. Ktože vás poslúchne v tejto veci? Rovnaký bude podiel toho, ktorý šiel do boja, i podiel toho, ktorý ostal pri batožine. Rovnako sa podelia.
25. Tak to bývalo od toho dňa i naďalej a urobil z toho zákon a obyčaj v Izraeli až dodnes.
26. Keď Dávid prišiel do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, s odkazom: Tu máte dar z koristi z Hospodinových nepriateľov.
27. Tým, ktorí boli v Bételi, v Rámót-Negebe, tým, ktorí boli v Jattíre,
28. v Aróéri, a ktorí boli v Sifmóte, v Eštémóe,
29. v Rachále, v mestách Jerachmeélovcov, v mestách Kénijcov,
30. tým, ktorí boli v Chorme, v Bór-Ášane, v Atáku,
31. v Chebróne a na všetkých miestach, po ktorých chodieval Dávid a jeho mužovia.