17. Vtedy Saul poznal Dávidov hlas a povedal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Dávid odpovedal: Je to môj hlas, môj pán a kráľ.
18. Pokračoval: Prečo môj pán takto prenasleduje svojho služobníka? Čo som urobil, alebo aké zlo je pri mne?
19. Teraz nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho služobníka: ak ťa Hospodin popudil proti mne, nech láskavo prijme vôňu obete, ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, pretože ma dnes vyhnali, aby som nemal podiel na Hospodinovom dedičstve, akoby hovorili: Choď a slúž iným bohom!
20. "Ale teraz nech moja krv nevytečie na zem ďaleko od tváre Hospodinovej; veď kráľ Izraela vyšiel, aby siahal na môj život ako ten, čo prenasleduje jarabicu po horách."
21. Saul povedal: Zhrešil som, vráť sa, syn môj, Dávid, lebo už nikdy ti neurobím nič zlé, pretože dnes bol vzácny môj život v tvojich očiach. Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil.
22. Dávid odpovedal: Tu, hľa, je kráľova kopija, nech prejde jeden z mládencov a vezme ju.
23. Hospodin však odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť, lebo dnes ťa vydal Hospodin do mojich rúk, ale nechcel som siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho.
24. A aký vzácny bol dnes tvoj život v mojich očiach, tak nech je vzácny môj život v očiach Hospodinových. On nech ma vyslobodí z každého súženia.
25. Vtedy povedal Saul Dávidovi: Požehnaný si, syn môj, Dávid. Ty to iste vykonáš a určite to zvládneš. Vtedy išiel Dávid svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.