30. Keď Hospodin splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom,
31. nespôsobí to môjmu pánovi prekážku ani výčitku svedomia, že si vylial nevinnú krv, že si môj pán sám pomohol. Ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomeň sa na svoju dievku.
32. Dávid povedal Abigajil: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa poslal dnes oproti mne,
33. požehnaná tvoja múdrosť a požehnaná ty sama, ktorá si mi dnes prekazila previniť sa krvou a pomôcť si vlastnou rukou.
34. Veru žije Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi prekazil spáchať na tebe krivdu: keby si sa nebola ponáhľala a keby si nebola vyšla oproti mne, nebolo by ostalo Nábálovi do rána nič mužského.
35. Vtedy Dávid prijal z jej ruky, čo mu priniesla, a povedal jej: Choď domov v pokoji. Pozri, poslúchol som tvoj hlas a vzal som ohľad na teba.
36. Potom prišla Abigajil k Nábálovi, a v jeho dome bola práve hostina, podobná kráľovskej hostine. Nábál sa rozveselil, a pretože bol priveľmi opitý, neoznámila mu nič až do bieleho rána.
37. Ráno, keď Nábál vytriezvel z vína, oznámila mu jeho žena tieto veci. Zamrelo mu srdce v hrudi a ostal ako skamenelý.
38. Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábála, takže zomrel.
39. "Keď Dávid počul, že Nábál zomrel, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý viedol proti Nábálovi spor za moje pohanenie; svojho služobníka ušetril od zlého a Nábálovu zlosť obrátil na jeho hlavu. Dávid poslal poslov a odkázal Abigajil, že si ju vezme za ženu."
40. Keď Dávidovi služobníci prišli k Abigajil v Karmeli, hovorili s ňou takto: Dávid nás poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu.
41. "Nato ona vstala a poklonila sa tvárou až k zemi a povedala: Nech sa tak stane; tvoja dievka bude služobnicou a bude umývať nohy služobníkom svojho pána."
42. "Nato Abigajil rýchlo vstala, sadla na osla, aj jej päť dievok, ktoré ju sprevádzali; vtedy šla za Dávidovými poslami a stala sa jeho ženou."