8. Týmito slovami Dávid pokarhal svojich mužov a nedovolil im povstať proti Saulovi.Nato Saul vstal, vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou.
9. Potom vstal i Dávid, a keď vyšiel z jaskyne, zavolal za Saulom: Pán môj a kráľ môj! Keď sa Saul obzrel, Dávid sa zohol tvárou k zemi a poklonil sa.
10. Dávid povedal Saulovi: Prečo počúvaš reči ľudí, ktorí hovoria, že Dávid hľadá tvoju skazu?
11. Hľa, vidíš na vlastné oči, že ťa Hospodin dnes vydal v jaskyni do mojej ruky. Nahovárali ma, aby som ťa zabil, ale ušetril som ťa a povedal som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým.
12. "Otče môj, hľaď: držím v ruke cíp tvojho plášťa. Pretože som odrezal cíp tvojho plášťa a nezabil som ťa, poznaj podľa toho, že v mojej ruke nie je zlo ani neprávosť, ani som sa neprehrešil proti tebe; ty však číhaš na môj život, aby si mi ho odňal."
13. Nech súdi Hospodin medzi mnou a tebou a nech sa Hospodin pomstí na tebe za mňa, ale moja ruka sa ťa nedotkne.
14. Ako hovorí staré príslovie:Z nešľachetnéhonešľachetnosť vychádza,no moja ruka sa ťa nedotkne.
15. Veď proti komu vytiahol kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Mŕtveho psa, jednu blchu!
16. Nech je teda Hospodin sudcom, nech súdi medzi mnou a medzi tebou, nech vidí a vedie môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej ruky.
17. Keď Dávid dopovedal tieto slová Saulovi, Saul odvetil: Je to tvoj hlas, môj syn Dávid? Saul nahlas zaplakal.
18. Povedal Dávidovi: Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi robil dobre, ale ja som ti robil zle.
19. I dnes si mi dokázal, že si mi robil dobre: vtedy, keď ma Hospodin vydal do tvojej ruky, nezabil si ma.
20. Veď ak niekto dolapí svojho nepriateľa, či ho prepustí jeho cestou po dobrom? Nech ti Hospodin odplatí dobrým za to, čo si mi dnes urobil.
21. Teraz, hľa, istotne viem, že budeš kráľom a že kráľovstvo Izraela bude pevné v tvojej ruke.