8. Saul vyzval všetok ľud do boja, aby tiahli na Keílu a obľahli Dávida i jeho mužov.
9. Keď sa Dávid dozvedel, že Saul tajne strojí proti nemu zlé, povedal kňazovi Ebjátárovi: Prines efód.
10. Potom Dávid povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tvoj služobník celkom jasne počul, že Saul chce prísť do Keíly, aby pre mňa zničil mesto.
11. Či ma obyvatelia Keíly vydajú do jeho rúk? Či pritiahne Saul, ako počul tvoj služobník? Hospodine, Bože Izraela, oznám to, prosím, svojmu služobníkovi. Hospodin riekol: Pritiahne.
12. Ďalej povedal Dávid: Či obyvatelia Keíly vydajú mňa a mojich mužov Saulovi do rúk? Hospodin riekol: Vydajú.
13. "Nato sa Dávid pobral i so svojimi ľuďmi, asi šesťsto chlapmi; vytiahli z Keíly a potulovali sa. Keď Saulovi oznámili, že Dávid ušiel z Keíly, prestal s výpravou."
14. Dávid však ostal na púšti v horských pevnostiach a býval na pohorí v púšti Zíf. Saul ho síce hľadal po celý čas, ale Boh mu ho nevydal do rúk.
15. Keď Dávid videl, že Saul vyšiel, aby mu siahol na život, zdržoval sa v Chóreši na púšti Zíf.
16. Vtedy sa Jonatán na Saulov pokyn vybral a odišiel k Dávidovi do Chóreša a dodal mu odvahu dôverou v Boha.
17. Povedal mu: Neboj sa, lebo ťa nedočiahne ruka môjho otca Saula. Ty budeš kraľovať nad Izraelom a ja budem len druhým po tebe. I môj otec Saul o tom vie.