26. Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha?
27. Ľud mu odpovedal tými istými slovami: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.
28. Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku!
29. Ale Dávid odpovedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal.
30. Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté. Ľud mu odpovedal tak ako predtým.
31. Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal.
32. "Dávid povedal Saulovi: Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom."
33. Saul odpovedal Dávidovi: Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojovníkom od svojej mladosti.
34. "Ale Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda,"
35. pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil.
36. Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.