24. Keď všetci izraelskí mužovia uvideli tohto muža, utekali pred ním, veľmi sa báli.
25. Nato izraelskí mužovia vraveli medzi sebou: Či ste videli toho muža, ktorý vystupoval? Vystupoval preto, aby hanil Izrael. Preto muža, ktorý by ho zabil, kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným v Izraeli.
26. Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha?
27. Ľud mu odpovedal tými istými slovami: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.
28. Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku!
29. Ale Dávid odpovedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal.
30. Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté. Ľud mu odpovedal tak ako predtým.
31. Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal.
32. "Dávid povedal Saulovi: Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom."
33. Saul odpovedal Dávidovi: Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojovníkom od svojej mladosti.