20. Dávid vstal včasráno a ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k vozovým hradbám, vojsko, ktoré sa zoraďovalo do šíku, prepuklo v bojový krik.
21. Zoradil sa Izrael aj Filištínci do boja: šík proti šíku.
22. Vtedy Dávid zveril svoj výstroj strážcovi a bežal k bojovému šíku. Keď k nemu prišiel, pýtal sa svojich bratov, ako sa majú.
23. Keď hovoril s nimi, práve vystúpil z bojového šíku Filištíncov predbojovník Filištínec menom Goliáš z Gatu. Vykrikoval tie isté slová ako predtým, takže to Dávid počul.
24. Keď všetci izraelskí mužovia uvideli tohto muža, utekali pred ním, veľmi sa báli.
25. Nato izraelskí mužovia vraveli medzi sebou: Či ste videli toho muža, ktorý vystupoval? Vystupoval preto, aby hanil Izrael. Preto muža, ktorý by ho zabil, kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným v Izraeli.
26. Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha?
27. Ľud mu odpovedal tými istými slovami: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.
28. Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku!
29. Ale Dávid odpovedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal.
30. Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté. Ľud mu odpovedal tak ako predtým.
31. Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal.
32. "Dávid povedal Saulovi: Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom."