22. Všetci izraelskí mužovia, ktorí sa skrývali na Efrajimskom pohorí a dopočuli sa, že Filištínci utekajú, stíhali ich v boji.
23. Takto Hospodin vyslobodil v ten deň Izrael a boj sa preniesol až za Bét-Áven.
24. Hoci Izraelci boli v ten deň unavení, Saul predsa zaviazal ľud prísahou: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb pred večerom, prv, než sa pomstíme na svojich nepriateľoch. A nikto z ľudu neokúsil chlieb.
25. Potom vošiel všetok ľud do lesa, kde bol med na povrchu zeme.
26. Keď ľud vošiel do lesa, med pretekal, ale nikto nezdvihol ruku k ústam, lebo ľud sa bál tej prísahy.
27. Jonatán však nepočul, keď jeho otec zaväzoval ľud prísahou, a koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil do plásta medu, obrátil si ruku k ústam a oči mu zažiarili.
28. "Nato niekto z ľudu povedal: Tvoj otec zaviazal ľud veľkou prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chlieb; ľud však bol unavený."
29. "Jonatán povedal: Môj otec priviedol krajinu do nešťastia; pozrite, ako mi zažiarili oči, keď som ochutnal trochu medu."