12. Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa.
13. Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú.
14. Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva.
15. "Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom."
16. Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.
17. Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila.
18. Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná.
19. Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.
20. Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina.
21. Potom šiel muž Elkána s celým svojím domom priniesť Hospodinovi výročnú obeť a splniť sľub.
22. Anna však nešla, ale povedala svojmu mužovi: Keď odkojím chlapca, privediem ho a predstavím pred tvár Hospodinovu, aby tam navždy ostal bývať.