1. Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského.
2. Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná.
3. "Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás."
4. V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.
5. Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono.
6. Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono.
7. "Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala."
8. Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov?
9. "Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho."
10. Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala.
11. I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.
12. Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa.
13. Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú.
14. Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva.
15. "Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom."
16. Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.