20. Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi.
21. Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael.
22. V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža.
23. Tak zasadol Šalamún na trón Hospodinov ako kráľ namiesto Dávida, svojho otca, a mal úspech, takže ho poslúchal celý Izrael.
24. I všetci hodnostári, hrdinovia a synovia kráľa Dávida sa podriadili kráľovi Šalamúnovi.
25. Hospodin však urobil Šalamúna obzvlášť veľkým v očiach celého Izraela a dal mu kráľovskú dôstojnosť, akú nemal pred ním nijaký kráľ nad Izraelom.
26. Dávid, syn Izajov, kraľoval nad celým Izraelom.