12. On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky.
13. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Milosť mu však neodnímem, ako som odňal tvojmu predchodcovi,
14. ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky.
15. Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.
16. Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
17. Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame.
18. Čo má ešte hovoriť Dávid s Tebou? Sám poznáš svojho služobníka.
19. Hospodine, kvôli svojmu služobníkovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, aby si oznámil všetky veľké udalosti.