25. a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej.
26. Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite!
27. Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka!
28. Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.