33. Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho potomstva až naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, domu a trónu buď naveky pokoj od Hospodina!
34. Nato vyšiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a pochoval v jeho dome na púšti.
35. A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára.
36. Kráľ dal zavolať Šimeího a povedal mu: Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikde odtiaľ nevychádzaj.
37. Lebo v ten deň, keď vyjdeš a prekročíš potok Kidrón, pamätaj si, istotne zomrieš a tvoja krv padne na tvoju hlavu.
38. Šimeí povedal kráľovi: Toto slovo je dobré. Tvoj sluha urobí, ako si povedal, pán môj, kráľ. Šimeí ostal bývať v Jeruzaleme mnoho dní.
39. Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachovmu, gatskému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate,
40. Šimeí vstal a pobral sa do Gatu k Achíšovi pohľadať ich. Našiel sluhov a priviedol ich z Gatu.
41. Keď Šalamúnovi oznámili, že Šimeí odišiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil,
42. kráľ si dal zavolať Šimeího a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nevaroval som ťa: V deň, keď vyjdeš a pôjdeš niekam, ber na vedomie, že istotne zomrieš? Ty si mi povedal: Toto slovo je dobré, počul som.
43. Prečo si teda nezachoval prísahu danú Hospodinovi a príkaz, ktorý som ti dal?