23. Potom kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i potom. Adónija vyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu!
24. Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie!
25. Potom kráľ Šalamún poslal Jójádovho syna Benáju, ten ho skolil, takže zomrel.
26. Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec.
27. Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle.
28. Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára.
29. Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stánku Hospodinovmu a že je pri oltári, Šalamún poslal Jehójádovho syna Benáju: Choď a skoľ ho!
30. "Benája zašiel k Hospodinovmu stánku; povedal mu: Takto vraví kráľ: Vyjdi! On odvetil: Nie, lebo tu chcem zomrieť. Benája priniesol Joábovu odpoveď kráľovi."
31. "Nato mu kráľ odvetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a pochovaj ho; tak odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóáb."
32. Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých mužov, lepších ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida, totiž na Abnéra, syna Nérovho, veliteľa izraelského vojska, a na Amásu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska.
33. Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho potomstva až naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, domu a trónu buď naveky pokoj od Hospodina!
34. Nato vyšiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a pochoval v jeho dome na púšti.
35. A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára.
36. Kráľ dal zavolať Šimeího a povedal mu: Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikde odtiaľ nevychádzaj.
37. Lebo v ten deň, keď vyjdeš a prekročíš potok Kidrón, pamätaj si, istotne zomrieš a tvoja krv padne na tvoju hlavu.
38. Šimeí povedal kráľovi: Toto slovo je dobré. Tvoj sluha urobí, ako si povedal, pán môj, kráľ. Šimeí ostal bývať v Jeruzaleme mnoho dní.
39. Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachovmu, gatskému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate,
40. Šimeí vstal a pobral sa do Gatu k Achíšovi pohľadať ich. Našiel sluhov a priviedol ich z Gatu.