36. Keď bol čas pokrmovej obete, pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že Ty si Bohom v Izraeli a ja Tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na Tvoje slovo.
37. Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Hospodin, Boh, a že si obrátil ich srdcia naspäť.
38. "Vtom spadol Hospodinov oheň, pohltil obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal."
39. Keď to ľud uzrel, padli na tváre a vyznávali: Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom!
40. Vtedy im Eliáš povedal: Pochytajte Baalových prorokov, aby žiaden z nich neunikol. Keď ich pochytali, dal ich odviesť dolu, k potoku Kišón, a tam ich pozabíjal.
41. Potom Eliáš povedal Achábovi: Choď hore, najedz sa a napi, lebo počuť hučanie dažďa.
42. Keď sa Acháb pobral hore zajesť si a vypiť, vystúpil Eliáš na vrchol Karmela, sklonil sa k zemi, položil si tvár medzi kolená
43. a povedal svojmu sluhovi: Choď a pozri sa smerom k moru. On šiel, a keď sa pozrel, povedal: Nieto tam ničoho. Nato mu prikázal: Sedemkrát sa vráť!
44. Pri siedmom raze sa ozval: Hľa, malý obláčik ako ľudská dlaň vystupuje od mora. Vtedy mu prikázal: Choď povedať Achábovi: Priahaj a ponáhľaj sa dolu, aby ťa dážď nezadržal.
45. Za malú chvíľu nebo stemnelo mrakmi s vetrom a spustil sa veľký dážď. Acháb nasadol a odišiel do Jezreela.
46. Ruka Hospodinova bola s Eliášom, takže si opásal bedrá a bežal pred Achábom, až tam, ako sa ide do Jezreela.