14. Hoci výšiny neboli odstránené, Ásovo srdce bolo po všetky dni celkom oddané Hospodinovi.
15. Do domu Hospodinovho dal vniesť posvätné dary svojho otca i vlastné posvätné dary, a to striebro, zlato a nádoby.
16. Medzi Ásóm a izraelským kráľom Bašom bola vojna po celý ich život.
17. Izraelský kráľ Baša vytiahol proti Judsku a vystaval Rámu, aby nedovolil judskému kráľovi Ásóvi vychádzať a vchádzať.
18. Ásá vzal všetko striebro a zlato, čo zostalo v pokladnici domu Hospodinovho, aj poklady kráľovského paláca, dal to do rúk svojich služobníkov a poslal ich sýrskemu kráľovi Benhadadovi, synovi Tábrimmóna, Checjónovho syna, ktorý sídlil v Damasku, s odkazom:
19. Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojím otcom a tvojím otcom! Hľa, posielam ti dar, striebro a zlato. Choď a zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odtiahol odo mňa.
20. Benhadad poslúchol kráľa Ású a poslal svojich vojvodcov proti izraelským mestám. Dobyl Ijón, Dán, Ábel-Bét-Maachá aj celý Kinerót s celou krajinou Naftálí.
21. Keď sa o tom dopočul Baša, prestal stavať Rámu a ostal v Tirci.
22. Kráľ Ásá vyzval celé Judsko, takže nikto neostal oslobodený, aby poodnášali kamene z Rámy, aj drevo, z ktorého Baša staval. Z nich kráľ Ásá vybudoval Benjamínsku Gebu a Micpu.
23. Ostatné Ásove činy, všetko jeho hrdinstvo, všetko, čo vykonal, a mestá, ktoré vystaval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. Len to nie, že vo svojej starobe ochorel na nohy.
24. "Keď Ásá usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste jeho otca Dávida; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehóšáfát."
25. Járobeámov syn Nádáb sa stal kráľom nad Izraelom v druhom roku judského kráľa Ású a dva roky kraľoval nad Izraelom.