1. "Keď bol Izrael mladý,zamiloval som si ho;z Egypta som povolal svojho syna."
2. Čím viac som ich volal,tým viac odchádzali odo mňa.Obetovali baaloma kadili tesaným modlám,
3. hoci ja som učil chodiť Efrajima,ja som ich brával za ruky,ale nepoznali,že ja som ich uzdravoval,
4. priťahoval som ich ľudskými putamia povrazmi lásky.Bol som im ako tí,čo obľahčujú jarmo na ich lícach,nakláňal som sa k nima kŕmil som ich.
5. Navrátia sa do Egypta,ale ich kráľom bude Aššúr,lebo sa nechceli vrátiť ku mne.
6. Meč bude zúriť po ich mestách,skoncuje s ich synmia požerie ich pre ich predsavzatia.
7. Ľud môj sa trvalo odvraciaodo mňa,preto je predurčený pre jarmo,ktoré nik nenadvihne.
8. Ako by som sa ťa mohol vzdať,Efrajim,ako by som ťa vydal napospas,Izrael?Ako by som ťa mohol vydaťako Admu,naložiť s tebou ako s Ceboímom?Srdce sa obracia vo mne,súčasne pohol sa môj súcit.
9. Nenaplním svoj pálčivý hnev,nezničím opäť Efrajim.Však som ja Boh, a nie človek,Svätý uprostred teba,a neprídem so zlosťou.
10. Pôjdu za Hospodinom.On bude revať ako lev.Keď bude revať,pribehnú s chvenímsynovia od západu.
11. Priženú sa s chvením z Egyptaako vták,ako holubica z Asýrie,dám im bývať vo vlastných domoch- znie výrok Hospodinov.