20. Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi:
21. Oddeľte sa zo stredu tejto skupiny a v okamihu ich zničím!
22. Vtedy padli na tvár a povedali: Bože, Bože duchov, ktorí obživujú každé telo, jeden človek sa prehrešil, a Ty sa hneváš na celý zbor?
23. Hospodin hovoril Mojžišovi:
24. Povedz celému zboru: Vzdiaľte sa z okolia príbytku Kóracha, Dátána a Abíráma!
25. Mojžiš vstal, šiel k Dátánovi a Abírámovi a za ním išli starší Izraela.
26. I prehovoril k zboru takto: Nože sa vzdiaľte od stanov týchto bezbožných mužov, ani sa nedotýkajte ničoho, čo im patrí, aby ste neboli postihnutí pre všetky ich hriechy.
27. Vtedy sa vzdialili z okolia príbytku Kóracha, Dátána a Abíráma. Dátán a Abírám vyšli a postavili sa do vchodu svojich stanov, aj ich ženy, aj ich synovia, aj ich deti.
28. Vtedy Mojžiš povedal: Podľa tohto poznáte, že ma Hospodin poslal vykonať všetky tieto skutky a že to nerobím sám od seba:
29. Ak títo zomrú prirodzenou smrťou všetkých ľudí a ak ich postihne navštívenie, čo postihuje iných ľudí, tak ma Hospodin neposlal.
30. Ak však Hospodin stvorí niečo zvláštne, ak zem roztvorí svoje ústa a pohltí ich i všetko, čo im patrí, a ak zostúpia zaživa do podsvetia, vtedy spoznáte, že títo mužovia pohrdli Hospodinom.
31. "Keď dohovoril tieto slová, rozostúpila sa zem pod nimi;"
32. zem otvorila svoje ústa a pohltila ich, aj ich domy, i všetkých ľudí, ktorí patrili ku Kórachovi, i všetok ich majetok.
33. Tak zostúpili oni i všetci, ktorí patrili k nim, zaživa do podsvetia, zem ich prikryla a stratili sa zo zboru.
34. Avšak celý Izrael okolo nich sa na ich krik rozutekal, lebo hovoril: Len aby aj nás nepohltila zem...!
35. Potom vyšľahol oheň od Hospodina a strávil tých dvestopäťdesiat mužov, ktorí predložili kadidlo.