16. Pretože Hospodin nevládal uviesť tento ľud do krajiny, ktorú mu prísahou zasľúbil, zničil ho na púšti.
17. Ale teraz nech sa dokáže veľká sila Pánova, ako si hovoril:
18. Hospodin je dlho zhovievajúci a hojný v milosti, On odpúšťa neprávosť a priestupok, ale nenecháva bez trestu, avšak trestá neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.
19. Odpusť, prosím, neprávosť svojho ľudu podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až sem.
20. Vtedy riekol Hospodin: Odpustil som podľa tvojich slov!
21. Avšak akože žijem a akože celá zem bude plná slávy Hospodinovej,
22. nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a pokúšali ma už desaťkrát, a nechceli počúvať môj hlas,
23. "neuvidí tú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil ich otcom; neuvidí ju nikto, kto mnou opovrhuje."
24. Avšak svojho služobníka Káléba, pretože v ňom bol iný duch a dokonale sa ma verne pridŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.
25. Keďže teda Amalekijci a Kanaánci bývajú v údolí, zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru!
26. Nato hovoril Hospodin Mojžišovi a Áronovi:
27. Dokedy bude tento zlý zbor reptať proti mne? Počul som reptanie Izraelcov, ktoré vznášajú proti mne.
28. Povedz im: Akože ja žijem - to je výrok Hospodinov - urobím vám tak, ako ste verejne predo mnou hovorili.
29. Na tejto púšti popadajú vaše mŕtvoly, a to celý počet všetkých vašich spočítaných od dvadsaťročných vyššie, ktorí reptali proti mne.
30. Nevojdete do krajiny, kvôli ktorej som zdvihol svoju ruku k prísahe, že vás tam usadím - okrem Káléba, syna Jefunneho, a Józuu, syna Núnovho.
31. Avšak vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, tie dovediem, a ony spoznajú krajinu, ktorou ste pohrdli.
32. Vaše mŕtvoly popadajú na tejto púšti.