1. Vtedy celý zbor začal hlasno nariekať, ľud plakal tej noci.
2. "Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli!"
3. Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?
4. A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!
5. Vtedy Áron i Mojžiš padli na tvár pred celým zhromaždením zboru Izraelcov.
6. Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, z vyzvedačov, ktorí preskúmali krajinu, si roztrhli rúcha
7. a vraveli celému zboru Izraelcov: Krajina, ktorú sme prešli, aby sme ju preskúmali, je mimoriadne dobrá krajina!
8. Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.
9. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!
10. Keď celý zbor hovoril, že ich treba ukameňovať, ukázala sa všetkým Izraelcom sláva Hospodinova vo svätostánku.
11. Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud zavrhovať a dokedy mi nebude veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som učinil uprostred neho?
12. Raním ho morom a vyhubím ho, teba však urobím väčším a mocnejším národom, ako je on.
13. Avšak Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale Egypťania počujú, že si svojou silou vyviedol tento ľud spomedzi nich,