26. Avšak dvaja mužovia zostali v tábore - jeden sa volal Eldád a druhý Médád. Na nich spočinul duch, lebo boli tiež zapísaní, avšak nevyšli k stánku, a tak prorokovali v tábore.
27. Tu pribehol istý mládenec a zvestoval Mojžišovi: Eldád a Médád prorokujú v tábore!
28. Vtedy odpovedal Józua, syn Núnov, ktorý posluhoval Mojžišovi od svojho mládeneckého veku: Pane môj, Mojžiš, zadrž ich!
29. "Avšak Mojžiš mu odpovedal: Ty žiarliš na mňa? Kiežby bol všetok Hospodinov ľud samí proroci; kiežby dal na nich Hospodin svojho ducha!"
30. Potom sa Mojžiš vrátil do tábora i so staršími Izraela.
31. I strhol sa vietor od Hospodina, privial prepelice od mora a vrhol ich na tábor, asi na deň cesty sem a na deň cesty tam okolo tábora a na dva lakte od zeme.
32. "Vtedy povstal všetok ľud, celý deň a celú noc, i celý ďalší deň zbierali prepelice; kto málo nazbieral, nazbieral desať chómerov; porozkladali si ich okolo tábora."
33. Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nepožuli, vzbĺkol hnev Hospodinov proti ľudu a Hospodin zasiahol ľudí veľmi veľkou ranou.
34. Preto tomu miestu dali meno Kibrót Hattaavá, lebo tam pochovali ľud, ktorý bol žiadostivý.
35. Z Kibrótu Hattaavá sa ľud vydal na cestu do Chacérótu a ostal v Chacéróte.