7. Ba aj prorokov si si vraj postavil, aby prevolávali o tebe v Jeruzaleme: V Judsku je kráľ! Takú zvesť môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!
8. Nato som poslal odkaz: Nestalo sa nič také, ako ty tvrdíš. Sám od seba si to vymyslel.
9. Oni všetci nás chceli totiž zastrašiť. Vraj: Ochabnú im ruky v diele a neuskutoční sa. Teraz som si však posilnil ruky.
10. "Keď som vošiel do domu Šemaju, syna Delajovho a vnuka Mehétabélovho, ktorý bol práve oddelený pre nečistotu, povedal mi: Poďme spolu do Božieho domu, do vnútra chrámu a zavrime jeho dvere, lebo ťa prídu zavraždiť; v noci ťa prídu zavraždiť."
11. Ja som však odvetil: Či muž, ako som ja, môže utiecť? A ako by mohol niekto mne podobný vojsť do chrámu a ostať nažive? Nevojdem!
12. Zbadal som, že Boh ho neposlal, ale preto vyslovil o mne proroctvo, lebo ho najal Tóbija a Sanballat.
13. Na to bol najatý, aby som dostal strach, aby som to urobil, a tak sa prehrešil. Bolo by im to poslúžilo k šíreniu zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť.
14. Bože môj, pamätaj na Tóbiju a Sanballata pre tieto ich skutky, aj na prorokyňu Nóadju i na ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali.