1. Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby, a neostali na nich trhliny, ibaže vráta som do tých čias neosadil do brán,
2. Sanballat a Gešem mi poslali odkaz: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine v údolí Ónó. Oni mi však zamýšľali urobiť niečo zlé.
3. Ale ja som poslal k nim poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto tam nemôžem prísť. Dielo by ihneď zastalo, keby som ho prerušil a zišiel k vám.
4. Potom ku mne poslali podobným spôsobom štyri razy, ale ja som im podobne odpovedal.
5. Potom ešte Sanballat poslal ku mne podobne po piaty raz svojho sluhu. Ten mal v ruke otvorený list,
6. v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi - aj Gašmu to tvrdí - že sa ty a Židia zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby, ty sa staneš ich kráľom, a podobné veci.
7. Ba aj prorokov si si vraj postavil, aby prevolávali o tebe v Jeruzaleme: V Judsku je kráľ! Takú zvesť môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!
8. Nato som poslal odkaz: Nestalo sa nič také, ako ty tvrdíš. Sám od seba si to vymyslel.
9. Oni všetci nás chceli totiž zastrašiť. Vraj: Ochabnú im ruky v diele a neuskutoční sa. Teraz som si však posilnil ruky.
10. "Keď som vošiel do domu Šemaju, syna Delajovho a vnuka Mehétabélovho, ktorý bol práve oddelený pre nečistotu, povedal mi: Poďme spolu do Božieho domu, do vnútra chrámu a zavrime jeho dvere, lebo ťa prídu zavraždiť; v noci ťa prídu zavraždiť."
11. Ja som však odvetil: Či muž, ako som ja, môže utiecť? A ako by mohol niekto mne podobný vojsť do chrámu a ostať nažive? Nevojdem!