6. Židia, ktorí bývali v ich susedstve, prišli a varovali nás zo desaťkrát: Tiahnu proti vám zo všetkých miest, v ktorých bývajú.
7. Vtedy som na nižšie ležiacich miestach za hradbami, na otvorených miestach rozostavil ľud podľa čeľadí s ich mečmi, oštepmi a lukmi.
8. Keď som to prezrel, povstal som a prehovoril k šľachticom, predákom a k ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Myslite na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy i domácnosti.
9. Keď naši nepriatelia počuli, že sme sa to dozvedeli a že Boh zmaril ich úmysel, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý ku svojej práci.
10. "Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy a štíty, luky a panciere; náčelníci stáli za celým domom Júdu."
11. Tí, čo budovali na hradbách, aj tí, čo nosili bremená a nakladali, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň.
12. Každý z budujúcich mal svoj meč opásaný okolo bedier, a tak stavali, kým trubač stál vedľa mňa.
13. Povedal som šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu: Práca je veľká a rozsiahla, a my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého.
14. Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás.
15. Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije.
16. V tom istom čase som rozkázal ľudu: Nech každý aj so svojím sluhom strávi noc v Jeruzaleme, a tak nám poslúži v noci ako stráž a vo dne pri práci.
17. "Nikto z nás - ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia ani chlapi zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu - sme si nevyzliekali šaty; každý mal svoju zbraň poruke."