9. "Do zeme vnorili sa jej brány,skazil, dolámal jej závory;jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi,kde nieto vyjavenia,ani jej proroci nedostávajúvidenie od Hospodina."
10. Na zemi sedia,mlčia starší dcéry Sion.Nasypali si prach na hlavu,opásali sa vrecovinou.Jeruzalemské pannyzvesili hlavu k zemi.
11. Oči mi hynú od sĺz,vrie to v mojom vnútri.Na zem sa mi vyliala pečeňpre skazu dcéry môjho ľudu,keď omdlievali dojčatá a nemluvňatána námestiach mesta.
12. Vraveli svojim matkám:Kde je obilie a víno?keď omdlievali ako ranenína námestiach mesta,keď vypúšťali dušuv náručiach svojich matiek.
13. Čo mám povedať o tebe,k čomu ťa pripodobniť,dcéra Jeruzalem?Čo prirovnám k tebe,aby som ťa potešil,panenská dcéra Sion?Veď tvoja skaza je veľká ako more,kto ťa uzdraví?
14. Tvoji proroci predvídaliklam a nezmysel,a neodhaľovali tvoju vinu,aby zmenili tvoj údel.Predvídali ti veštbyfalošné a zvodné.
15. "Spľasli nad tebou rukami všetci,čo idú okolo;zhíkli a kývali hlavaminad dcérou jeruzalemskou:Toto je mesto, ktoré nazývalivrcholom krásy,rozkošou celej zeme?"
16. Všetci tvoji nepriateliaškerili ústa nad tebou,híkali, škrípali zubami a povedali:Zničili sme ju!Toto je deň, na ktorý sme čakali,dožili sme sa ho a videli sme!
17. "Hospodin urobil, čo si zaumienil,splnil, čo povedal,čo rozkázal v dávnych časoch;zrúcal neúprosne;nepriateľovi spôsobil radosťnad tebou,zdvihol roh tvojich protivníkov."