20. Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka.
21. Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22. cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť.
23. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.
24. Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych [a sidonských]. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť,
25. "lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám."
26. A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona.
27. "Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám."
28. Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch.
29. Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry.
30. "Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho."
31. Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia.
32. Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho.
33. On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka.
34. Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa!
35. I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne.