22. Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo.
23. Kto má uši na počúvanie, nech počuje!
24. Potom im povedal: Všimnite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú.
25. Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má.
26. "Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme;"
27. v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako.
28. "Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase."
29. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.
30. Potom hovoril: Čomu pripodobníme kráľovstvo Božie, alebo v akom podobenstve ho predstavíme?
31. "Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi;"
32. "ale zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny; vyháňa veľké ratolesti, takže v jeho tôni môžu hniezdiť vtáci nebeskí."
33. A hlásal im slovo v mnohých takých podobenstvách, nakoľko mohli pochopiť.
34. Bez podobenstva im však nehovoril, ale svojim učeníkom osobitne všetko vykladal.
35. V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu!
36. "I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním."
37. Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala.
38. On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme?
39. A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie.