1. O dva dni mal byť hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by Ho ľstivo zlapali a zabili.
2. Hovorili totiž: Nie vo sviatok, aby nebola vzbura medzi ľudom!
3. Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu.
4. Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti?
5. Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej.
6. "Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala."
7. "Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy."
8. Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb.
9. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.
10. Nato Judáš, jeden z dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil.
11. Ako to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. Hľadal teda vhodnú príležitosť, ako im Ho zradiť.
12. V prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pripraviť hod veľkonočného baránka?
13. "I poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, tam vás stretne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním,"
14. a kam vojde, povedzte pánovi domu: Majster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi?
15. "A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí, (už) pripravenú; tam nám ho pripravte."
16. "Učeníci vyšli a príduc do mesta, našli všetko tak, ako im povedal; i pripravili veľkonočného baránka."
17. Keď sa zvečerilo, prišiel s dvanástimi.
18. Ako sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Veru, hovorím vám, že jeden z vás, ktorý stoluje so mnou, ma zradí.
19. Začali sa rmútiť a spytovali sa zaradom: Či ja? [A iný: Či vari ja?]
20. Odpovedal im: Jeden z dvanástich, ktorý so mnou omáča v tej istej mise.
21. "Syn človeka síce ide, ako je napísané o Ňom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil."
22. Keď jedli, vzal (Ježiš) chlieb, po žehnal, lámal a dával im hovoriac: Vezmite [jedzte]: Toto je moje telo.
23. "Potom vzal kalich, dobrorečil a dával im; a pili z neho všetci."
24. Povedal im: Toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.
25. Veru, hovorím vám, že nikdy viac nebudem piť z tohto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.
26. Potom zaspievali (pieseň) a vyšli na Olivový vrch.
27. I povedal im Ježiš: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce.
28. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley.
29. Odpovedal Mu Peter: Ak sa aj všetci pohoršia, ale ja nie!
30. Ježiš mu povedal: Veru ti hovorím, že dnes, tejto noci, skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš.
31. On však tým väčšmi zdôrazňoval: Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili všetci.
32. Potom prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, kým sa pomodlím.
33. Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť
34. "a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte!"
35. A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné.
36. "A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty."
37. "Potom prišiel a našiel ich spať; i povedal Petrovi: Šimon, spíš? Či si ani za hodinu nemohol bdieť?"
38. "Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé."
39. A zase odišiel a modlil sa tými istými slovami.
40. "Keď sa znova vrátil, našiel ich spať, lebo ich oči boli unavené; a nevedeli, čo Mu povedať."
41. Prišiel aj po tretí raz a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Dosť, prišla hodina: ajhľa, Syna človeka vydávajú hriešnikom do rúk.
42. Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca!
43. Hneď nato, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších s mečmi a kyjmi.
44. "Jeho zradca bol s nimi dohovorený; povedal im totiž: Ktorého pobozkám, ten je; chyťte Ho a spoľahlivo odveďte!"
45. Keď teda prišiel, hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Majstre! A pobozkal Ho.
46. Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho.
47. Ale jeden z tých, čo stáli pri Ňom, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
48. Ježiš im povedal: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zlapali.
49. "Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma!"
50. I opustili Ho všetci a utiekli.
51. "A šiel za Ním mládenec, majúc len plachtu na holom tele; aj toho zlapali."
52. Ale on, pustiac plachtu, ušiel nahý.
53. Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všetci veľkňazi, starší a zákonníci.
54. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka až do samého veľkňazovho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri ohni.
55. Veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli.
56. Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali.
57. Tu povstali niektorí a falošne svedčili proti Nemu takto:
58. My sme Ho počuli hovoriť: Zborím tento chrám, rukami postavený, a vybudujem za tri dni iný, nie rukami postavený.
59. Ale ani takto sa ich svedectvo nezhodovalo.
60. Potom si zastal veľkňaz uprostred a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe?
61. Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného?
62. Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.
63. Nato si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Či ešte potrebujeme svedkov?
64. Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite? A všetci usúdili, že je hoden smrti.
65. Tu niektorí začali pľuvať na Neho a zakryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho prevzali a zauškovali.
66. Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových
67. a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským!
68. On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie [a kohút zaspieval].
69. Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich!
70. A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. [Veď aj tvoja reč je podobná.]
71. Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.
72. A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču.