13. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
14. Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
15. Prinášali k Nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.
16. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne, a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie.
17. Veru, hovorím vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde do neho.
18. Tu sa Ho opýtal jeden z popredných: Dobrý Majstre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života?
19. Ježiš mu odpovedal: Čo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh.
20. Prikázania poznáš: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti si otca i matku.
21. On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti.
22. "Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma."
23. On sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý.
24. Vidiac ho, Ježiš povedal: Ako ťažko vchádzajú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky.
25. Zaiste ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
26. A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený?
27. On však riekol: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.