11. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán.
12. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.
13. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
14. Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
15. Prinášali k Nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.
16. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne, a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo Božie.
17. Veru, hovorím vám: Kto by neprijal kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde do neho.
18. Tu sa Ho opýtal jeden z popredných: Dobrý Majstre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života?
19. Ježiš mu odpovedal: Čo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh.
20. Prikázania poznáš: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti si otca i matku.
21. On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti.
22. "Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma."
23. On sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý.
24. Vidiac ho, Ježiš povedal: Ako ťažko vchádzajú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky.
25. Zaiste ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.