Lukáš 17:1-14 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

1. Potom hovoril svojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody na hriech neprišli, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.

2. Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby zviedol na hriech jedného z týchto maličkých.

3. "Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu."

4. A čoby sa sedem razy cez deň previnil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a povedal by: Kajám sa! - odpusť mu.

5. Tu apoštolovia povedali Pánovi: Prispor nám viery!

6. Odpovedal Pán: Ak máte vieru ako horčičné zrno a poviete tejto moruši: Vytrhni sa s koreňom a presaď sa do mora! - poslúchne vás.

7. Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl?

8. Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty?

9. Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? [Nemyslím!]

10. Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.

11. Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu.

12. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka

13. a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami!

14. Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení.

Lukáš 17