12. lebo Duch Svätý vás práve v tú hodinu naučí, čo hovoriť.
13. Povedal Mu ktosi zo zástupu: Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo!
14. On mu však riekol: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliča medzi vami?
15. I riekol im: Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku.
16. Nato im povedal toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu.
17. Premýšľal teda a povedal si: Čo urobím? Lebo nemám si kde zhromaždiť úrodu.
18. A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám.
19. "Potom si poviem duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!"
20. "Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?"
21. Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu.
22. "Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete;"
23. lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev.
24. "Všímajte si havranov: nesejú, ani nežnú; nemajú komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci?"
25. A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže si predĺžiť vek čo aj len o lakeť?