6. "Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá."
7. Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia.
8. Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval.
9. Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje.
10. Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému.
11. Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi:
12. Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom.
13. Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja.
14. "A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva."
15. "Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána."
16. Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň.
17. Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom.
18. "Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu."