11. "Ak si kňaz kúpi niekoho za vlastné peniaze, ten smie z toho jesť; aj tí, čo sa v jeho dome narodili, smú jesť z jeho pokrmu."
12. Ak sa však kňazova dcéra vydá za nekňaza, nesmie jesť z posvätných pozdvihovaných dávok.
13. "Ale ak kňazova dcéra ovdovie, alebo je prepustená a nemá potomstvo, a ak sa vráti do domu svojho otca, môže jesť z pokrmu svojho otca ako vo svojej mladosti; ale nijaký nekňaz nesmie z neho jesť."
14. Ak by niekto nevedomky jedol z posvätných darov, pridá k nim pätinu a nahradí posvätné dary kňazovi.
15. Nech neznesväcujú posvätné dary Izraelcov, ktoré prinášajú ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi,
16. "a nech si nepriťahujú vinu a pokutu tým, že by jedli z posvätných darov; lebo ja som Hospodin, ich Posvätiteľ."
17. Hospodin hovoril Mojžišovi:
18. Hovor s Áronom, jeho synmi a so všetkými Izraelcami a povedz im: Ak niekto z domu Izraela a z cudzincov, zdržiavajúcich sa v Izraeli, predloží svoj obetný dar, nech ide o akékoľvek ich sľúbené alebo akékoľvek dobrovoľné obete, ktoré prinášajú Hospodinovi na spaľovanú obeť,
19. aby ste získali obľubu, nech je to bezchybný samec z rožného statku, z oviec alebo kôz.
20. Neobetujte nič, čo má na sebe nejakú chybu, lebo to vám nezíska obľubu.
21. "Ak niekto na splnenie osobitného sľubu alebo ako dobrovoľnú obeť prinesie obeť spoločenstva Hospodinovi, len bezchybné zviera získa obľubu; nesmie mať nijakú chybu."
22. "Slepé alebo so zlomeninou, poranené alebo s bradavicou, chrastavé alebo prašivé nesmiete predložiť Hospodinovi; z nich nedávajte ohňové obete Hospodinovi na oltár."