21. Ľud však odvetil Józuovi: Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi.
22. A Józua povedal ľudu: Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste Jemu slúžili. Oni odpovedali: Sme svedkami.
23. Tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraela.
24. Nato ľud povedal Józuovi: Hospodinovi, nášmu Bohu, budeme slúžiť a Jeho hlas poslúchať.
25. V ten deň Józua uzavrel zmluvu s ľudom, dal mu ustanovenia a právo v Sícheme.
26. Józua vpísal všetky tieto slová do knihy Hospodinovho zákona, vzal veľký kameň a postavil ho pod dubom, čo stojí pri svätyni Hospodinovej.
27. Potom Józua povedal všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám hovoril Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha.
28. Potom Józua prepustil ľud, každého do jeho dedičného vlastníctva.
29. Po týchto udalostiach zomrel Józua, syn Núnov, služobník Hospodinov, keď mal stodesať rokov.
30. Pochovali ho na území jeho dedičného vlastníctva v Timnat-Serachu na Efrajimskom pohorí, severne od vrchu Gáaš.
31. A Izrael slúžil Hospodinovi, kým žil Józua a starší, ktorí Józuu prežili a ktorí poznali všetky skutky Hospodinove, čo vykonal pre Izrael.
32. Jozefove kosti, ktoré Izraelci doniesli z Egypta, pochovali v Sícheme, na pozemku, ktorý Jákob kúpil od synov Síchemovho otca Chámóra za sto kesít. Ten sa stal dedičstvom synov Jozefových.
33. Keď zomrel Áronov syn Eleázár, pochovali ho v Gibei, meste jeho syna Pinchása, ktoré sa mu dostalo na Efrajimskom pohorí.