26. Preto sme si povedali: Postavme si oltár, nie na zápalné obete, ani na zábitné obete,
27. ale na to, aby bol svedkom medzi nami a vami i naším potomstvom, že chceme svojimi spaľovanými a zábitnými obeťami, obeťami spoločenstva konať službu Hospodinovi pred Jeho tvárou. Potom v budúcnosti vaše deti nepovedia našim deťom: Nemáte podiel na Hospodinovi!
28. Povedali sme teda: Ak by v budúcnosti takto hovorili či už nám alebo našim potomkom, odpovieme: Pozrite podobu oltára Hospodinovho, ktorý naši otcovia zhotovili medzi nami a vami.
29. Nech je vzdialené od nás, že by sme sa búrili proti Hospodinovi a že by sme sa dnes odvrátili od Hospodina, keď si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, ktorý stojí pred Jeho obydlím, staviame oltár na spaľované obete, na pokrmové obete a na zábitné obete.
30. Keď kňaz Pinchás a predstavení zboru, predáci tisícov Izraela, ktorí boli s ním, počuli, čo hovorili Rúbenovci, Gádovci a Menaššeovci, veľmi sa im to zapáčilo.
31. Kňaz Pinchás, syn Eleázárov, povedal Rúbenovcom, Gádovcom a Menaššeovcom: Dnes sme poznali, že Hospodin je uprostred nás, lebo ste sa nedopustili vierolomnosti proti Hospodinovi. Teraz ste vytrhli Izraelcov z rúk Hospodinových.
32. Nato sa vrátili kňaz Pinchás, syn Eleázárov, i predáci od Rúbenovcov a Gádovcov z Gileádu k Izraelcom do Kanaánu a priniesli im odpoveď.
33. Izraelcom sa to zapáčilo, dobrorečili Bohu a nehovorili viac o tom, že sa vypravia do boja proti nim, aby spustošili krajinu, v ktorej bývali Rúbenovci a Gádovci.
34. Rúbenovci a Gádovci dali oltáru meno Éd, lebo bude svedkom medzi nami, že Hospodin je Boh.