18. Keď prídeme do krajiny, priviaž tento motúz z červených nití na oblok, cez ktorý si nás spustila, a vezmi k sebe svojho otca, matku, bratov a celú svoju rodinu.
19. "Kto potom vyjde z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme zbavení viny; ale keď na niekoho, kto je s tebou v dome, položia ruku, nech padne jeho krv na našu hlavu."
20. Keby si ty zradila našu záležitosť, sme zbavení prísahy, ktorou si nás zaviazala.
21. Ona hovorila: Nech je, ako ste povedali. Potom ich prepustila a oni odišli. Vtedy priviazala červený motúz na oblok.
22. "Tak odišli a pri šli do hôr; tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, ale nenašli ich."
23. Vtedy obaja mužovia zostúpili z hôr, prišli k Józuovi, synovi Núnovmu, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo.
24. Povedali Józuovi: Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred nami.