7. "Územie Menaššeho siahalo od Ášéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne južne k obyvateľom Én-Tappúachu;"
8. kraj Tappúach pripadol Menaššemu, ale mesto Tappúach na hranici Menaššeho patrilo Efrajimcom.
9. Ďalej hranica zostupuje k potoku Káná. Tieto mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Ale hranica Menaššeho tiahne sa severne od potoka a končí pri mori.
10. "Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu a more bolo hranicou medzi nimi; na severe sa dotýkajú Ašéra a na východe Jissáchára."
11. Menašše mal na území Jissáchára a Ašéra: Bét-Šeán a jeho mestá, Jibleám a jeho mestá, obyvateľov Dóru a jeho mestá, obyvateľov Én-Dóru a jeho mestá, obyvateľov Taanachu a jeho mestá, obyvateľov Megidda a jeho mestá, tri horské pásma.
12. "Menaššeovci však nemohli zabrať tieto mestá; vtedy sa podarilo Kanaáncom zostať a bývať v tejto krajine."
13. "Keď Izraelci zosilneli, donútili Kanaáncov k robote; ale vôbec ich nevyhnali."
14. Potomkovia Jozefovi povedali Józuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva jeden podiel a jednu čiastku? Veď my sme veľký národ, keďže nás Hospodin doteraz požehnával.
15. Józua im povedal: Keď ste veľký národ, vystúpte do lesa a klčujte zem v krajine Perizejcov a Refáovcov, ak vám je pohorie Efrajim pritesné.
16. "Potomkovia Jozefovi povedali: Pohorie nám nestačí; všetci Kanaánci bývajú v údolí, majú železné vozy, aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a v jeho mestách i v údolí Jezreel."
17. Józua povedal Jozefovmu domu, Efrajimu a Menaššemu: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18. "ale horský kraj bude tvoj; ak je tam les, vyklčuj ho, a bude tvoj až na jeho koniec. Lebo vyženieš Kanaáncov, hoci majú železné vozy a sú silní."